Ako integrovať luxusný bazén do svažitého hotelového pozemku bez narušenia krajiny
Svažitý hotelový pozemok sa v prvej fáze projektu často javí skôr ako komplikácia. Prináša náročnejšie založenie, výškové rozdiely, zložitejšie odvodnenie aj otázku pohodlného pohybu hostí. Práve pri návrhu bazénu sa ale môže prirodzený sklon terénu premeniť na jednu z najväčších predností celého projektu.
Luxusný bazén totiž nemusí stáť na umelej plošine vyrezanej do svahu. Môže sa stať prirodzenou súčasťou topografie: čiastočne sa ponoriť do terénu, naviazať na hotelové terasy, otvoriť sa prelivnou hranou smerom do krajiny alebo prepojiť niekoľko výškových úrovní wellness.
Základný princíp je jednoduchý: neprispôsobovať pozemok bazénu, ale navrhnúť bazén podľa logiky konkrétneho miesta.
Terén ako súčasť architektonického konceptu
Prvá otázka by preto nemala znieť: Kam sa bazén vojde?
Dôležitejšie je pochopiť samotný pozemok. Kam prirodzene klesá? Kde sa otvárajú najlepšie výhľady? Akým smerom miestom prúdi voda? A kudy budú hostia prichádzať z hotela alebo wellness?
Súčasné princípy udržateľného site planningu odporúčajú zachovať pôvodnú topografiu a vegetáciu v čo najväčšej miere a vyhnúť sa zbytočne rozsiahlym terénnym úpravám. Ak je potrebné terén modelovať, nové svahy a terasy by mali na pôvodný reliéf nadväzovať postupne. Výsledkom by nemala byť ostrá hranica medzi „stavbou“ a „krajinou“.
U hotelového bazénu to často znamená rozdeliť celý program do niekoľkých výškových úrovní namiesto vytvorenia jednej veľkej horizontálnej platformy.
Takéto riešenie má aj ďalšiu výhodu: pri pohľade z okolitej krajiny môže celý objekt pôsobiť podstatne menší, ako v skutočnosti je.
Bazén čiastočne vložený do svahu
Jedným z najprirodzenejších riešení je bazén, ktorého horná strana je zapustená do terénu, zatiaľ čo spodná časť sa smerom do krajiny postupne odkrýva.
Nie je tak potrebné celý svah výrazne preformovať. Samotná konštrukcia bazénu pomáha prekonať výškový rozdiel.
Na hornej strane môže vodná plocha plynulo nadväzovať na terasu hotela alebo wellness. Na nižšej strane sa naopak otvára priestor pre prelivnú hranu, prosklenú stenu alebo ľahko pôsobiacu fasádu konštrukcie.
Podobný princíp využíva aj realizácia nerezového bazénu IMAGINOX v svažitom teréne. Jedna strana bazénu je začlenená priamo do svahu, zatiaľ čo druhá zostáva voľne prístupná. Výškový rozdiel tu nebol problémom, ktorý bolo potrebné odstrániť, ale stal sa súčasťou architektonického riešenia.
U hotelových projektov možno rovnakú logiku využiť vo väčšom meradle. Typickým príkladom môže byť wellness terasa čiastočne zapustená do svahu, ktorá sa otvára len jedným smerom – k panoráme.
Terasovanie namiesto jednej veľkej platformy
Srovnať svažitú parcelu do jedinej úrovne zvyčajne znamená veľké množstvo výkopov, násypov a oporných konštrukcií.
Citlivejšou alternatívou je rozdeliť prevádzku do niekoľkých menších teras.
Na najvyššej úrovni môže byť hotelová terasa, o niečo nižšie pokojná wellness zóna a pod ňou samotný bazén. Výškový rozdiel sa tak nerozpadá do jednej vysokej opornej steny, ale prirodzene sa rozloží do architektúry.
Tento princíp dobre ilustruje Mohr Life Resort v rakúskom Tyrolsku. Nové wellness vzniklo na miernom svahu pod pôvodným hotelom a je rozdelené do dvoch výškových úrovní. Podľa architektov práve rozdiel medzi nimi umožnil prirodzené začlenenie bazénu do celkovej kompozície wellness.
Ešte výraznejšie pracuje s topografiou Puradies Nature Resort v Leogangu. Pôdorysy nových wellness časti kopírujú prirodzený terén a zelené strechy plynulo prechádzajú do okolitých lúk. Hoci nová architektúra zaberá viac ako 3 000 m², z niektorých uhlov sa v krajine takmer stráca.
Pre hotelového developera z toho vyplýva dôležitá vec: väčšie wellness nemusí automaticky znamenať výraznejší zásah do krajiny.
Infinity pool nie je dekorácia. Musí vychádzať z terénu
Svažitá parcela priamo vybáda k použitiu infinity alebo negative-edge bazénu. Práve tu ale ľahko vznikajú riešenia, u ktorých je efekt nekonečnej hladiny použitý len ako efektný vizuálny prvok.
Dobre navrhnutý infinity pool začína výhľadom.
Prelivná hrana by mala pracovať s konkrétnou osou – napríklad s horizontom údolia, mora, lesa alebo horského masívu. Ak sa správne nastaví poloha hosťa, výška vodnej hladiny a samotná hrana bazénu, konštrukcia sa opticky stratí a voda začne pôsobiť ako ďalšia vrstva okolitej krajiny.
Inými slovami: výhľad by mal určovať polohu prelivu, nie preliiv určovať výhľad.
TIP: Inšpiráciou môže byť prosklenený infinity pool zasadený do mierne svažitého terénu.
To, čo nie je vidieť, je rovnako dôležité ako samotný bazén
Jedna z najčastejších chýb pri navrhovaní bazénu do svahu vzniká pod úrovňou terénu. Bazén je veľká konštrukcia naplnená vodou. Jeho vzťah ku geológii svahu, podzemnej vode, základom a oporným konštrukciám preto musí byť riešený od samého začiatku.
Na svažitej lokalite môžu byť tlaky zeminy na hornej a spodnej strane konštrukcie veľmi rozdielne. Bazén navyše môže zachytávať povrchovú aj podpovrchovú vodu prúdiacu po svahu.
Ešte pred definitívnym určením jeho polohy by preto mal byť známy geotechnický profil pozemku, stabilita svahu, podmienky založenia a režim podzemných vôd.
Bazén, hotel, terasa a oporné konštrukcie tiež nemusia mať rovnaké založenie ani sa nemusia v čase deformovať rovnakým spôsobom. Vzájomný konštrukčný vzťah týchto prvkov preto musí byť presne definovaný už v projekte, nie až počas realizácie.
Pre architekta z toho vyplýva jednoduché pravidlo:
Geotechnika a bazénový špecialista by mali do projektu vstúpiť skôr, ako sa definitívne uzamkne poloha a výšková úroveň bazénu.
Odvodňovanie musí byť súčasťou architektúry
V svažitom teréne nie je dôležitá len voda vnútri bazénu. Z konštrukčného hľadiska môže byť ešte problematičnejšia voda, ktorá prúdi krajinou okolo neho.
Dažďová voda stekajúca zo svahu môže zvyšovať zaťaženie oporných konštrukcií, saturovať zeminu a dlhodobejšie ovplyvňovať stabilitu okolia bazénu.
U strmších lokalít preto EPA odporúča povrchový odtok spomaľovať a riadiť napríklad pomocou teras, vegetačných priehlbín alebo ďalších prvkov, ktoré znižujú rýchlosť prúdiacej vody.
Takové riešenie pritom nemusí vyzerať ako technická infraštruktúra.
Odvodňovanie sa dá začleniť do vegetačných pásov, štrkovných záhrad, hrán teras alebo retenčných plôch. To, čo plní čisto technickú funkciu, sa tak môže zároveň stať prirodzenou súčasťou landscape dizajnu.
Súčasne je dôležité od seba oddeliť tri rôzne systémy: bazénovú technológiu, povrchovú dažďovú vodu a podpovrchovú vodu pritekajúcu zo svahu.
Ak sa ich vedenie začne riešiť až po dokončení architektonickej štúdie, môže si vyžiadať zásahy do už navrhnutej krajiny alebo konštrukcií.
Technológiu skryť, ale nestratíť k nej prístup
Každý hotelový bazén potrebuje technologické zázemie: filtráciu, potrubie, akumulačnú nádrž preliehavého systému a dostatočný priestor pre pravidelnú údržbu.
Svažitý pozemok pritom ponúka jednu praktickú výhodu – značnú časť tejto infraštruktúry sa dá prirodzene skryť.
Technologická miestnosť môže vzniknúť pod bazénovou terasou, v spodnom podlaží objektu alebo priamo v priestore vytvorenom prirodzeným výškovým rozdielom.
U jednej z realizácií nehrdzavejúceho bazénu IMAGINOX bola napríklad technológia umiestnená do šachty pod obložením terasy. Výškový rozdiel tak vytvoril potrebný technický priestor, bez toho aby bolo nutné pridávať do záhrady ďalší samostatný objekt.
U hotelového prevádzkovania je však potrebné riešiť ešte jednu vec: servis.
Technik vykonávajúci bežnú údržbu by nemal prechádzať odpočinkovou zónou hostí. Dobre navrhnutý hotel preto oddeľuje guest flow a service flow už v architektonickej štúdii.
Bazén by nemal vymazať vegetáciu, ktorá miesto definuje
Jedným z najrýchlejších spôsobov, ako resort pripraviť o charakter miesta, je počas výstavby odstrániť pôvodnú vegetáciu a po dokončení ju nahradiť univerzálnou „hotelovou záhradou“.
V citlivom prostredí dáva väčší zmysel opačný postup.
Najprv identifikovať hodnotné stromy, skupiny vegetácie, skaly a ďalšie prvky, ktoré definujú charakter pozemku. Až potom medzi ne citlivo umiestniť bazén a súvisiaci provoz.
Sustainable Sites Initiative upozorňuje, že vzrastlé porasty ani prirodzene vyvinutú pôdu sa nedá jednoducho nahradiť novou výsadbou. Ich ekologické a mikroklímatické vlastnosti vznikajú po desaťročia.
Súčasné štandardy GSTC pre hotely zároveň odporúčajú minimalizovať zásahy do prírodných ekosystémov a pri novej výsadbe uprednostňovať pôvodné alebo endemické druhy.
V okolí bazénu to môže znamenať menej dekoratívnych záhonov a viac prirodzeného pokračovania vegetácie, ktorá už na svahu rastie.
Materiály by mali bazén spájať s miestom
Čím výraznejšia je okolitá krajina, tým menej materiálov projekt zvyčajne potrebuje.
Bazén v svažitom hotelovom areáli môže fungovať veľmi presvedčivo s obmedzenou paletou dominantných povrchov: voda, zeleň, lokálny kameň, drevo a prípadne pohľadový betón alebo nerez.
Materiál oporných stien môže napríklad nadväzovať na lokálnu geológiu. Nerezová bazénová vaňa zase vďaka čistým hranám neprekrýva svoje okolie a môže pôsobiť skôr ako neutrálna vodná plocha než ako výrazný stavebný objekt.
Aj hotel Bergwelt Grindelwald bol navrhnutý tak, aby prirodzene zapadol do prostredia švajčiarskych Álp a rešpektoval charakter okolitej krajiny aj miestnej architektúry. Zmyslom pritom nie je krajinu doslova napodobňovať.
Účinnejšie býva obmedziť množstvo konkurenčných prvkov a nechať hlavnú úlohu samotnému terénu, vegetácii, vode a výhľadu.
Myslieť aj na pohľad z krajiny smerom k bazénu
Pri návrhu bazénu sa prirodzene rieši predovšetkým to, čo uvidí hosť ležiaci u vody.
U resortu umiestneného v otvorenej krajine je ale rovnako dôležitý opačný pohľad: ako nerezový bazén a wellness vyzerajú z údolia, protľahlého svahu alebo príjazdovej cesty?
Rozsiahla svetlá bazénová vaňa, vysoká oporná stena alebo tisíce metrov štvorcových terás môžu byť v otvorenej krajine viditeľné z veľkej vzdialenosti.
Projekt by preto nemal byť hodnotený iba v pôdoryse alebo z perspektívy hosta u bazénu. Rovnako dôležité sú vzdialené pohľady a rezy vedené celou krajinou.
Práve vizuálny dopad na okolitú krajinu patrí medzi oblasti, ktoré GSTC odporúča posúďovať už pri voľbe miesta a počas návrhu hoteľového projektu.
Dostupnosť musí fungovať aj v terasovitom rezorte
Terasovitý koncept prináša jednu zásadnú výzvu: väčší počet výškových úrovní.
Cesta hosta k bazénu môže byť architektonickým zážitkom sama o sebe. Môže pracovať so schodisťami, priehľadmi a postupným otvárením výhľadu do krajiny. Hlavná wellness zóna ale zároveň musí zostať pohodlne dostupná aj ľuďom s obmedzenou pohyblivosťou.
GSTC zahrnuje dostupnosť hoteľových zariadení pre osoby so špeciálnymi potrebami priamo medzi kritériá udržateľného návrhu.
Rampy, výťahy a bezbariérové trasy by preto nemali byť dodatočným technickým riešením pridaným na konci projektu. Musia byť od začiatku súčasťou rovnakého terasového konceptu ako bazén a wellness.
Menej modelovať krajinu, viac modelovať architektúru
Najpôsobivejšie bazény v svažitom teréne zvyčajne nevznikajú tak, že sa kus kopca odstráni a nahradí veľkou vodorovnou terasou.
Vznikajú vtedy, keď sa architektúra prispôsobí vrstevniciam, bazén využije prirodzený výškový rozdiel a technické zázemie sa stane súčasťou terénu.
Pre developera môže takýto prístup znamenať náročnejšiu koordináciu v úvodnej fáze projektu. Z dlhodobého pohľadu ale prináša hodnotnejší výsledok.
Hotel potom nepôsobí ako objekt postavený na krajine, ale ako miesto, ktoré z nej prirodzene vyrástá. A práve bazén môže byť prvkom, na ktorom je toto prepojenie viditeľné najsilnejšie.
Vodná hladina totiž nemusí krajinu iba dopĺňať.
Môže sa stať jej pokračovaním…
Zdroje:
https://stg.wbdg.org/do/sustainable/optimize-site
https://www.archdaily.com/928668/mohr-life-resort-noa-star-network-of-architecture
https://www.archdaily.com/1004216/puradies-nature-resort-noa-star-network-of-architecture
https://www.sustainablesites.org/uconn-stem-research-center-science-1
https://www.gstc.org/gstc-criteria/gstc-inDustry-criteria-for-hotels/
